Už to nie je len o rode. Rodová rovnosť vo výskume dostala nový rozmer
- 3 days ago
- 2 minút čítania
Mnohé výskumné inštitúcie zaviedli tzv. Plány rodovej rovnosti a aj vďaka nim povedomie o rodovej rovnosti rastie. No zároveň sa potichu mení spôsob, akým nerovnosti vo vede chápeme. Potrebujú preto naše Plány ďalši "upgrade"?
Naprieč Európou a vrátane Slovenska dosiahli výskumné inštitúcie v oblasti rodovej rovnosti viditeľný pokrok. Plány rodovej rovnosti (GEPs) sú zavedené, politiky sa formujú a povedomie rastie. No zároveň sa potichu mení spôsob, akým nerovnosti vo vede chápeme.
Táto zmena sa nazýva intersekcionalita.
V jadre ide o jednoduchú myšlienku: nerovnosti nepôsobia izolovane. Rod sa prelína s ďalšími faktormi, ako sú etnicita, sociálne zázemie, vek, zdravotné znevýhodnenie či rodičovské povinnosti, a spoločne formujú skúsenosť ľudí vo vede. Tieto prekrývajúce sa vplyvy ovplyvňujú všetko od prijímania do zamestnania cez prístup k financovaniu až po kariérny postup a pracovnú kultúru.
V praxi to znamená, že
„ženy vo vede“ netvoria homogénnu skupinu a politiky, ktoré ich takto vnímajú, často prehliadajú tie, ktoré čelia najväčším prekážkam. Otázka teda už nie je o tom, či máme Plány rodovej rovnosti. Ale či tieto plány odrážajú komplexnosť ľudí, ktorým majú slúžiť.
Európska výskumná politika sa týmto smerom už posúva. Program Horizon Europe čoraz viac zdôrazňuje integráciu rodovej a intersekcionálnej perspektívy, nielen v inštitucionálnych politikách, ale aj v samotnom výskume.
Výzva ale aj príležitosť
Pre slovenské výskumné inštitúcie to predstavuje zároveň výzvu aj príležitosť:
výzvu, pretože intersekcionalita si vyžaduje nové znalosti, dáta a spôsoby uvažovania,
príležitosť, pretože inštitúcie, ktoré ju dokážu uchopiť, môžu budovať inkluzívnejšie, kvalitnejšie a konkurencieschopnejšie výskumné prostredie.
Zahraničný odborný panel poskytne cenné perspektívy
Konferencia Ferová akadémia je priestor pre tých, ktorí chcú posunúť rodovú rovnosť od formálnych záväzkov k reálnej zmene. Pozvanie k diskusii prijali odborníčky a odborník so skúsenosťami z európskych projektov.
Rachel Palmén a Jörg Müller (Universitat Oberta de Catalunya, Barcelona) dlhodobo poukazujú na to, že skutočná inštitucionálna zmena si vyžaduje viac než formálne opatrenia. Nestačí „mať plán“, rozhodujúce je, ako organizácie rozumejú moci, inklúzii a štrukturálnym nerovnostiam v každodennej praxi. Svoje bohaté skúsenosti získali aj cez koordináciu projektu INSPIRE: The European Centre of Excellence on Inclusive Gender Equality in Research and Innovation. Podobne Iveta Bayerová (Univerzita Karlova, Praha) zdôrazňuje potrebu ukotviť rovnosť priamo do fungovania inštitúcií, najmä prostredníctvom HR procesov, rozvoja lídriek a lídrov a podpory inkluzívnej organizačnej kultúry.
Využite možnosť diskutovať na túto tému 12. mája 2026 na konferencii Férová akadémia:
